Čierne skrinky

Kamera v aute: Dôkaz neviny aj nášľapná mína

Kamery v autách sa môžu osvedčiť v častých prípadoch spornej viny pri nehode alebo priestupku. Spája sa s nimi však aj niekoľko rizík a sankcií.
 

Popularita malých kamier za čelným sklom auta, tzv. čiernych skriniek, prudko rastie. Dôvodom nie sú len problémy vodičov pri dokazovaní neviny v prípade dopravnej nehody. Aj pri obyčajnom priestupku často poslúžia ako úderný protiargument, napríklad vtedy, keď policajt obviní vodiča, že sa nezastavil na „stopke“ alebo predchádzal cez plnú čiaru.

Ilustračná snímka. Foto: Soňa Zverková

Neprehliadnite

Vyhláška 464/2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách

§ 4 ods. 1

Za všetkých prevádzkových podmienok a poveternostných podmienok musí byť zabezpečený výhľad z miesta vodiča.

§ 17 ods. 2 písm. k)

Vozidlo sa považuje za technicky nespôsobilé na cestnú premávku, najmä ak výhľad z miesta vodiča je obmedzený alebo znemožnený.

V pomyselnom rebríčku inštitúcií, ktoré motoristom spôsobujú bolesti hlavy, hneď po polícii nasledujú poisťovne. Neraz sa stalo, že poisťovňa odmietla uhradiť opravu auta s vysvetlením, že poškodenie nenastalo tak, ako tvrdil vodič. A to dokonca aj vtedy, keď druhý účastník škodovej udalosti svoju vinu uznal a škodu nahlásil svojej poisťovni. Kamerový záznam sa tak stáva presvedčivým dôkazom a odsúva tento typ rozhodnutia poisťovne do kategórie výhovoriek.
 

„Podľa našich skúseností záznamy z týchto snímacích zariadení akceptuje ako dôkaz aj väčšina komerčných poisťovní, a to najmä pre účely objektivizácie nárokov poškodených klientov,“ hovorí právnik Pavel Labáth, člen predstavenstva spoločnosti VOTUM Centrum Odškodenia.

Kamera nesmie brániť vo výhľade

Z technického hľadiska používaniu čiernych skriniek, resp. kamery v aute, nič nebráni. Hovorkyňa Prezídia PZ SR Denisa Baloghová upozorňuje, že jedinou podmienkou je ich správne umiestnenie, ktoré musí byť v súlade s príslušnou vyhláškou ministerstva dopravy. Dôležité sú najmä ustanovenia o výhľade vodiča. Keďže sa však kamery zvyknú umiestňovať tesne pod spätné zrkadlo, rozhodne bránia vo výhľade menej než všakovaké plyšové hračky visiace pod zrkadlom.

Ilustračná snímka. Zdroj: dod-tec.sk

Dôkaz viny aj neviny

Polícia aj poisťovne záznamy čiernych skriniek obvykle ako dôkaz akceptujú. Správny poriadok, Občiansky súdny poriadok a obdobne i Trestný poriadok zhodne uvádzajú, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci resp. objasneniu skutočného stavu veci a je v súlade s právnymi predpismi.
 

Čoraz častejšie sa vyskytujú aj prípady, keď vodič, ktorý je svedkom agresívnej alebo inak nebezpečnej jazdy, sám upozorní políciu a ako dôkaz pošle záznam z čiernej skrinky. Podľa hovorkyne polície zákon o priestupkoch umožňuje začať konanie nielen podľa vlastného zistenia polície, ale aj na základe takéhoto oznámenia fyzickej alebo právnickej osoby. „Dôležité však je to, aby podanie nebolo anonymné,“ hovorí Baloghová.
 

V súčasnosti stáva bežnou praxou, že vodiči zasielajú tieto záznamy na príslušné dopravné inšpektoráty a upozorňujú na priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. „Polícia tak sama v prípade identifikácie priestupcu na základe typu a evidenčného čísla vozidla začína z uvedeného podnetu správne konanie,“ hovorí Labáth.

Zdroj: kamerydoauta.eu

Záznam z kamery možno použiť aj v sťažnosti na policajta, či už ide o spôsob jazdy hliadkového autaalebo postup policajta pri cestnej kontrole. O tom, ako sa možno sťažovať na policajta, sme písali v jednom z našich predchádzajúcich článkov a ak ho vodič podporí obrazovým a prípadne aj zvukovým záznamom, hlavá postava tohto krátkeho dokumentárneho filmu sa z toho len tak ľahko nevykrúti. Hoci sťažnosť je možné podať aj anonymne, vodič sa tak nebude mať šancu dozvedieť, ako prešetrovanie jeho sťažnosti dopadlo a aké dôsledky boli proti policajtovi vyvodené.

Filmovanie a fotenie policajtov

Na videách na internete sa často vyskytujú aj policajti. V ich prípade však podľa spoločnosti VOTUM ide o diametrálne odlišný právny režim a policajt je pri výkone služby povinný strpieť filmovanie alebo fotografovanie. Pomerne rezolútne stanovisko k tejto téme zaujal Ústavný súd SR, ktorý okrem iného uviedol, že:
 

„...za súčasť základného práva na súkromie a ani za prejav osobnej povahy nemožno u verejného činiteľa považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Zatiaľ čo do súkromia osôb, a teda aj do predmetu ochrany osobnosti, patria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry (písomnosti osobnej povahy, zvukové záznamy prejavov osobnej povahy), v prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej, a nie súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie.“
 

Na druhej strane, v súvislosti s používaním záznamov z čiernej skrinky musíme upozorniť na to, že už samotné vytvorenie videa sa dostáva do rozporu s ochranou osobných údajov a ochranou osobnosti. Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach o ochrane osobnosti výslovne uvádza, že „obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením“. Ak tento súhlas snímaná osoba nedá, dochádza k zásahu do práva na ochranu osobnosti, za čo hrozia prísne sankcie.
 

Toto pravidlo sa týka aj snahy zaobstarať si dôkazy pre správne či súdne konanie. Podľa spoločnosti Votum hoci ustanovenia viacerých zákonov umožňujú použiť všetky prostriedky na objasnenie prípadu, nezbavujú majiteľa kamery zodpovednosti za neoprávnené vyhotovenie záznamu.
 

Sankcie uvádzajú viaceré zákony, no štátne orgány začínajú konanie iba na žiadosť nafilmovanej osoby. Tá sa okrem iného môže obrátiť na súd a domáhať sa odstránenia následkov neoprávneného zásahu do svojho práva, napríklad zničením záznamu a má právo požadovať ospravedlnenie alebo finančné zadosťučinenie. Okrem toho pripadajú do úvahy aj sankcie a pokuty, ktoré vyplývajú z iných právnych predpisov, napríklad zo zákona o ochrane osobných údajov.

Policajtov môžete pri výkone ich povinností filmovať aj fotografovať. Foto: Soňa Zverková

Veľmi často sa experti za volantom stávajú terčom výsmechu a nadávok na rôznych internetových portáloch. Len čo niekto umiestni takéto video na internete bez toho, aby aspoň vyretušoval evidenčné číslo, vystavuje sa riziku vyššie spomínaných sankcií. Samozrejme za predpokladu, že sa zistí, kto video vytvoril a umiestnil na internet. „K zverejňovaniu týchto videí prostredníctvom internetu a iných masovo-komunikačných prostriedkov je preto potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou a po zvážení všetkých možných dôsledkov,“ varuje Labáth.

Dve strany jednej mince

Rovnako ako v živote aj používanie čiernych skriniek má dve strany jednej mince. Na jednej stojí snaha jedinca uspieť proti polícii či poisťovniam v sporných situáciách, ktoré sa na zahltených cestách vyskytujú v hojnom počte. No na druhej je právo na ochranu osobných údajov a osobnosti. Aj typ vozidla či jeho evidenčné číslo patria medzi informácie, na základe ktorých je možné identifikovať majiteľa.

Odporúčame všetkým, ktorí vlastnia čiernu skrinku, aby poriadne zvážili, či záznam umiestnia na internet. A ak áno, v akej forme. Vypátrať autora záznamu možno nie je jednoduché, no rozhodne nie nemožné. Ak chcete nafilmovaného vinníka potrestať, informujte políciu a neriskujte zbytočné problémy. Trest za zverejnenie záznamu môže byť totiž podstatne prísnejší než pokuta pre bezohľadného vodiča.

Zdroj článku: http://automoto.cas.sk/clanok/191924/kamera-v-aute-dokaz-neviny-aj-naslapna-mina